Gajdošské fašiangy Slovensko
Letos budeme po několika letech opět účinkovat v Malé Lehotě a Jedlových Kostolanech na Slovensku v rámci mezinárodního gajdošského fašankového setkání. A takto o nás píší v programu: Okrem domácich gajdošov vystúpia na podujatí aj zahraniční hostia:
Rubén Alba Garcia, Španielsko – Astúria
Viacnásobný víťaz súťaží gajdošov v Španielsku a prestížnych medzinárodných súťaží. Je zapísaný v oficiálnom zozname najlepších gajdošov v Španielsku.
Leo Rickard, Írsko
Jeden z najuznávanejších írskych gajdošov špecializujúci sa na čistú tradičnú hudbu a tradičné Uilleann-ske gajdy.
Vital Voranau, Bielorusko – Hlybokaje
Je gajdoš, spisovateľ a výskumník. Pochádza z mesta Hlybokaje, ktoré sa nachádza na severe Bieloruska. Hrá na dvojhlasné gajdy, najpoužívanejší typ bieloruských gájd. Vital napísal knihu Dudarskaja Hlyboččyna o gajdošských tradíciách svojho regiónu a plánuje usporiadať prvý regionálnymedzinárodný gajdošský festival v Bielorusku v Hlybokaje, ktorý sa bude volať Dudiduda.
Vanja Ilijev, Srbsko – Zrenjanin
Narodil sa v roku 1972. Úž od útleho detstva sa zaujímal o folklór. Prvý hudobný nastroj, ktorému sa venoval bol akordeón. Od roku 1994 sa začal venovať aj choreografii a pôsobil ako umelecky vedúci v niekoľkých folklórnych súboroch. V roku 2005 založil spevácku skupinu SEFERIN, ktorá spracováva piesne z regiónu Vojvodina v severnej časti Srbska.
Vanja hrá na viacerých ľudových inštrumentoch, ale venuje sa najmä trojzvučným gajdám z Vojvodiny (Triple Vojvođanske). Ako gajdoš a vedúci speváckej skupiny sa zúčastnil niekoľkých nahrávaní tradičnej hudby s národným významom.
Maksim Mudrinić, Srbsko, Vojvodina – Sivac
Narodil sa v roku 1952. Svoju hudobnú kariéru začal ako rock'n rollový gitarista, neskôr sa dostal k folklórnym perkusiám a nakoniec ako riaditeľ kultúrneho centra v Sivac k samotným gajdám. Dnes je najvýznamnejším výrobcom trojhlasných gájd z Vojvodiny (Triple Vojvođanske) a juhomoravských gájd. Za svoje životné dielo považuje rekonštrukciu a úspešné oživenie veľkých vojvodinských gájd. Gajdám sa venuje naplno nielen ako výrobca, ale tiež ako učiteľ, organizuje semináre, založil a organizuje jarný etno-camp pre gajdošov v Sivac. Ako spevák a gajdoš získal množstvo ocenení a tiež Majstrovsky list za gajdovanie.
Aliu Adnan, Albánsko – Gostivar
Narodil sa v roku 1991. Je mladý albánsky hudobník. Pochádza z mestečka Gostivar, skromného kraja na albánsko-macedónskom pohraničí, kde sú rodina a zdravie pre ľudí tými najdôležitejšími hodnotami. Gostivar bol vždy sídlom najlepších hráčov na kaval, dlhú balkánsku pastiersku píšťalu s typickým melancholickým zvukom.
Odmalička Adnan pestoval lásku k folklóru a od 14 rokov sa učil hrať na kaval pod vedením najväčších majstrov v Albánsku − Sinaniho Rizvan-i a Shabaniho Sallah-a. Počas 6 rokov bol Aliu členom, dnes už, bohužiaľ, zaniknutého folklórneho súboru Besa. Tradičný albánsky kaval bol podobne ako kaval ostatných národov a etník Balkánu jednodielny. Snaha hrať v temperovanom ladení, na ktoré je ucho dnešných albánskych poslucháčov zvyknuté, priviedla tohto hudobníka k výrobe trojdielneho kavalu s možnosťou dolaďovania. Od prvého uvedenia v roku 2008 s týmto nástrojom Aliu získal rešpekt a úctu po celom Albánsku. Zúčastnil sa mnohých festivalov po Európe, napríklad ,,Les Orientales“ (Saint-Florent), ,,Cite de la Musiqe“ (Paríž), „Nowa Tradycja“ (Waršava) a iné.
Štýl hry a samotná improvizácia na kaval znie veľmi melancholicky a z trúchlivých piesní na pozorného poslucháča dýchajú obrazy o láske, vojne a smutné balady albánskeho ľudu a života pastierov. Aliu vychádza zo starobylej tradície hry, ktorú dokonale ovláda a zachováva ako poklad a kultúrne bohatstvo. Na rešpekte k tejto tradícii stavia aj vlastnú tvorbu, ktorá s novými kombináciami zodpovedá súčasnej interpretácií na kaval.
Žiaľ, v Albánsku nie je žiaden národný profesionálny folklórny súbor. Ani na vysokých školách neexistuje odbor ľudových hudobných nástrojov, ako je tomu v iných krajinách. Takže folklór v súčasnosti udržiavajú nažive len folklórne festivaly, bez ktorých by úplne upadol.
Lucie a Ondřej Tryhukovi, Česko – Brněnsko
Manželia sa spoločne venujú udržiavaniu gajdošských zvykov už sedem rokov. Ich repertoár vychádza nielen zo všetkých tradičných a gajdošských významných oblasti Čiech, Moravy a Slovenska, ale aj z ďalších európskych krajín.
Svoje gajdošské umenie predvádzajú na mnohých regionálnych a zahraničných festivaloch, pravidelne vystupujú s výchovnými koncertmi pre deti a mládež. Taktiež muzicírujú pre seniorov. Oboznamujú ich nielen s gajdošskou tradíciou, ale aj s remeselnými zručnosťami, potrebnými na výrobu tradičných hudobných nástrojov v Čechách.
Radi a často cestujú do zahraničia, kde vyhľadávajú tradičných muzikantov a zoznamujú sa s miestnymi folklórnymi zvykmi a tradíciami.
Vďaka ich úsiliu a práci došlo v minulom roku k významnému posunu v úsilí o znovuoživenie gajdošských tradícii v ich rodnom Brnenskom kraji. Na svet vzišla replika unikátnych štvorhlasných gájd, vypracovaná z fotografických i písomných prameňov (vrátane merania) z tohto regiónu. Rok 2017 sa ponesie v duchu znovuzrodenia tohto kraja ako významného gajdošského regiónu a bude prezentovaný aj na moravských folklórnych udalostiach.
